Ópium (droga) príjemným, no nepravdivým spôsobom skresľuje vnímanie reality, čím vedie jedinca ku správaniu nezodpovedajúcemu realite s následným poškodením jeho vzťahov s okolím a jeho zdravia.
Vedie tiež ku snahe jedinca užívať drogu čoraz častejšie a tým ku vzniku jeho závislosti na tomto skresľovaní reality. Závislý pritom dlho verí tomu, že užívaním drogy získava. Odmieta si uvedomiť, že vďaka droge v skutočnosti získavajú len tí, ktorí mu ju dodávajú (drogoví díleri). Závislý tiež dlho verí tomu, že „všetko má pod kontrolou“. Nachádza mnoho „dobrých“ dôvodov na užívanie drogy a dlhodobo prehliada jeho negatívne dôsledky. Vysadenie drogy však vedie ku návratu do reality a ku vzniku veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov. Navyše realita samotná bez jej príjemného skreslenia drogou stráca pre jedinca svoju hodnotu a príťažlivosť. Preto sa závislý k užívaniu drogy vždy znova a znova vracia. Prekonanie tejto závislosti je možné len s vypätím všetkých síl jedinca, za cenu ťažkého odriekania a strát a pod podmienkou následnej trvalej abstinencie. Cieľom je vrátiť sa k normálnemu (drogou neskreslenému) životu. Ak sa jedincovi nepodarí prekonať jeho závislosť, tak výsledkom je jeho utrpenie až úbohá, zbytočná a predčasná smrť.
Pridávanie nových nekrytých peňazí do obehu (inflácia) príjemným, no nepravdivým spôsobom skresľuje vnímanie reality spoločnosťou (zvýšenie množstva peňazí v obehu jej poskytuje nepravdivú informáciu o zvýšenom dopyte po všetkých tovaroch a o zvyšovaní bohatstva všetkých jej členov). Tým vedie spoločnosť ku správaniu nezodpovedajúcemu realite (takto umelo zvýšený dopyt a „bohatstvo“ ľudí vedú k výrobe neprimeraného sortimentu tovarov v nadmerne vysokom množstve a v nedostatočnej kvalite). Následne dochádza k poškodeniu zdravia spoločnosti (k plytvaniu surovinovými zdrojmi, devastácii živostného prostredia, rastu kriminality a korupcie atď.) a jej vzťahov s okolím (vytvorenie prepokladov pre vznik vážnych konfliktov medzi skupinami ľudí a medzi štátmi). Snaha čoraz častejšie užívať infláciu vedie ku vzniku závislosti na tomto skresľovaní reality (spoločnosť odmieta prijať nevyhnutný pokles umelo zvýšenej výroby na jej prirodzené hodnoty a dožaduje sa stále nových a nových dávok svojej drogy – nových nekrytých peňazí). Závislá spoločnosť pritom verí, že infláciou získava (ľudia oceňujú najmä príjemný pocit z možnosti kupovať si „luxusné“ tovary v „luxusnom“ množstve – teda tovary, ktoré v skutočnosti potrebujú len málo, a to vo väčšom množstve, než naozaj potrebujú). Neuvedomuje si, že na inflácii v skutočnosti získavajú len tí, ktorí manipulujú s množstvom peňazí v obehu a ktorí si za nové nekryté peniaze bez hodnoty kupujú od ľudí skutočné tovary, ktoré vyrobili. Práve ľudia vytvárajúci infláciu tak získavajú najväčšie bohatstvo, moc a teda aj vplyv na riadenie spoločnosti a využívajú ich na ďalšie kradnutie pomocou inflácie. Spoločnosť je preto čoraz viac riadená práve takýmito „dílermi inflácie“ a podľa toho aj vyzerá a funguje. Závislá spoločnosť tiež dlho verí, že „všetko má pod kontrolou“. Stále nachádza mnoho „dobrých“ dôvodov na vytváranie a udržiavanie inflácie (jej modlou je najmä zvyšovanie „ekonomického rastu“ a zamestnanosti). Dlhodobo prehliada jej negatívne dôsledky (tvári sa, že plytvanie surovinovými zdrojmi, devastácia živostného prostredia , rast kriminality a korupcie či stupňovanie extrémizmu vôbec nesúvisí s infláciou). Vysadenie inflácie (prerušenie dodávania nových nekrytých peňazí do obehu) však vedie ku návratu do reality (dopyt po tovaroch a aj vnímané bohatstvo obyvateľov klesne späť na svoje normálne, skutočné hodnoty). To vedie ku vzniku veľmi nepríjemných abstinenčných príznakov (odhaľuje totiž reálnu chudobu bežných – infláciou okradnutých – ľudí a neprimeranosť produkcie mnohých tovarov). Navyše realita samotná bez jej príjemného skreslenia infláciou stráca pre spoločnosť svoju hodnotu a príťažlivosť (ľudia si tak veľmi zvykli na „vysoký životný štandard“, že by pociťovali ako svoje významné ochudobnenie a zlyhanie stratu možnosti kúpiť si množstvo pekných, hoci nekvalitných zbytočností, ku ktorej by došlo po zastavení inflácie). Preto sa spoločnosť k užívaniu inflácie vždy znova a znova vracia. Prekonanie tejto závislosti je možné len s vypätím všetkých síl spoločnosti, za cenu ťažkého odriekania a strát (základom je akceptovanie výrazného poklesu výroby, vysokej nezamestnanosti a zníženia životnej úrovne, a to až do doby, kým sa neobnoví pôvodná prirodzená rovnováha). Cieľom je návrat spoločnosti k normálnemu (infláciou neskreslenému) životu. Nevyhnutnou podmienkou zabránenia návratu tejto závislosti je následná trvalá abstinencia (trvalé zabránenie možnosti pridávať do obehu nové nekryté peniaze a znovuzavedenie trestnosti takéhoto konania). Ak sa spoločnosti nepodarí prekonať túto jej závislosť, tak výsledkom bude jej utrpenie až zánik (živorenie určitých častí spoločnosti, život v otrávenom životnom prostredí, vznik radikálneho extrémizmu, terorizmu, závažných konfliktov a vojen atď.).
Bližšie pozri napríklad:
Celá debata | RSS tejto debaty