V poslednom čase sa častokrát stretávame s vyjadreniami o tom, že tí, ktorí volili „štandardných extrémistov“, sa nepoučili z minulosti. Preto podľa názoru „osvietených“ by riešením problému extrémizmu údajne mali byť najmä úpravy vo vzdelávacom systéme. Zrejme sa tým myslí viac vyučovacích hodín, počas ktorých sa žiaci naučia, že voliť extrémistické strany je „zlé“. Možno však oprávnene očakávať, že tento postup bude efektívny asi do tej miery, v akej dokáže napríklad informácia o škodlivosti fajčenia odradiť fajčiarov od fajčenia (teda nanajvýš len vo veľmi malej miere).
Rozhodnutie voličov voliť extrémistickú stranu totiž nie je PRÍČINOU takejto voľby. Je len relatívne racionálnym riešením (a teda prirodzeným dôsledkom) nespravodlivosti v spoločnosti a nemožnosti dosiahnuť jej zlepšenie „štandardnými“ postupmi.
Kľúčovou podmienkou spravodlivosti v spoločnosti je rovnaké posudzovanie činov členov spoločnosti nezávisle od toho, kto ich urobí. Práve to vedie vedúcich predstaviteľov spoločnosti k vytvoreniu dobrých a zmysluplných pravidiel.
Ak nie je v spoločnosti takto chápaná rovnosť, tak v nej nie je ani spravodlivosť. V takej spoločnosti sa preto mnohí ľudia (a zvyčajne oprávnene) považujú za okradnutých, klamaných či zneužívaných. Preto sú frustrovaní a hľadajú niekoho, kto túto nespravodlivosť odstráni. A keďže všetci „štandardní“ predstavitelia štátu ich okrádajú, klamú a zneužívajú, tak bohužiaľ nemajú inú možnosť ako buď si opäť zvoliť „štandarných“ určite-zlodejov alebo „extrémnych“ možno-zlodejov. Aké je racionálne riešenie tejto dilemy? Čo by ste si v takej situácii vybrali vy?
„Riešenie“ dôsledku nikdy nemôže vyriešiť problém – môže ho dočasne zastrieť jeho príznaky.
Riešenie problému extrémizmu preto nie je v presviedčaní ľudí o tom, aby sa opäť rozhodli pre pretrvávanie okrádania, klamania a zneužívania (hoci práve to by sa „štandardným“ zlodejom hodilo).
Riešenie problému extrémizmu je v tom, aby vedúci predstavitelia štátu nevytvárali podmienky pre vznik a pretrvávanie nespravodlivosti v spoločnosti. Inými slovami – majú sa postarať o vytvorenie zmysluplných a jasných pravidiel fungovania spoločnosti, ktorých dodržiavanie bude v rovnakej miere vyžadované od všetkých členov spoločnosti (včítane tvorcov týchto pravidiel).
To znamená napríklad – žiadna korupcia. A ak korupcia – tak trest. Bez ohľadu na to, kto sa jej dopustil.
Preto je jasné, že ak sa niekto nepoučil z minulosti a ak by niekto potreboval „doučovanie“, tak sú to v prvom rade tí, ktorí riadia (alebo chceli by riadiť) našu spoločnosť.
Bližšie o nespravodlivosti vyplývajúcej z pridávania nových nekrytých peňazí do obehu pozri napríklad:
http://adamsmid.blog.pravda.sk/2015/02/23/preco-povazujem-inflaciu-zvysovanie-mnozstva-nekrytych-penazi-v-obehu-za-kradez-podvod-a-zlocin-proti-ludskosti/