Štát funguje tým horšie, čím viac zlodejov je v jeho vedení. Vo vedení štátu je tým viac zlodejov, čím viac je možné z tej pozície ukradnúť. Najviac ukradnúť môže ten, komu je dovolené vyrobiť peniaze „z ničoho“.
Najviac moci má v spoločnosti zvyčajne ten, kto má najviac bohatstva.
Ak má najviac bohatstva ten, kto vyrobil pre ostatných najväčšiu hodnotu – tak je to v poriadku a štát dobre funguje – vyrába hodnoty pre ľudí. Ten, kto vyrába pre ostatných hodnoty, je schopný viesť spoločnosť ku prosperite.
Ak má najviac bohatstva ten, kto nevyrobil pre ostatných tomu zodpovedajúcu hodnotu (a prinajmenšom časť svojho bohatstva teda nevyhnutne ukradol iným) – tak to nie je v poriadku a spoločnosť nemôže dobre fungovať. Nie je možné, aby ten, kto kradne, priviedol spoločnosť ku prosperite – ale len ku okrádaniu.
Štáty fungujú neprimerane preto, že v ich vedení je priveľa zlodejov.
Zlodeji sa do vedenia štátov snažia dostať preto, že z tejto pozície môžu veľa nakradnúť.
Áno – vždy to tak bolo.
Je však veľmi nerozumné uľahčovať zlodejom toto kradnutie.
Pritom v súčasnosti sú ľudia ochotní akceptovať to, čo bolo počas celej histórie ľudstva až do nedávnej minulosti považované za zlodejstvo najhrubšieho zrna – a to falšovanie peňazí (hoci aj „legálne“).
Z pozície vedúcich predstaviteľov štátu je možné kradnúť z veľkej časti práve vďaka tomu, že štát môže „z ničoho“ vytvoriť neobmedzené množstvo peňazí a za ne si môže kúpiť od ľudí skutočné tovary.
Týmto spôsobom je možné ukradnúť neobmedzené množstvo hodnôt bez toho, aby si to okradnutí ľudia vôbec všimli a uvedomili.
Ten, kto manipuluje s takýmito falošnými peniazmi vytvorenými „z ničoho“, môže získať ohromné bohatstvo bez toho, aby ostatným musel poskytnúť nejakú protihodnotu.
Na druhej strane – ten, kto vyrába hodnoty, je okrádaný tými, ktorí si od neho kupujú tieto veci za falošné (a teda v skutočnosti bezcenné) peniaze.
To je hrubá NESPRAVODLIVOSŤ.
Ľudia sa jej budú snažiť brániť hneď, ako na nich dopadnú dôsledky, ktoré vytvára.
Nedokážu sa jej však ubrániť „bežnými“ prostriedkami, pretože neoddeliteľnou súčasťou týchto „bežných“ prostriedkov je práve kradnutie pomocou inflácie.
Preto sa ľudia skôr či neskôr pokúsia zabrániť tejto nespravodlivosti „nezvyčajnými“ prostriedkami – teda extrémizmom (a to či už ľavicovým alebo pravicovým) a vojnami.
V minulosti sa to stalo už opakovane – príkladom môže byť nacizmus či komunizmus.
A čaká nás to opäť.
Samozrejme -.extrémizmus nie je riešením a nebude viesť ku spravodlivosti.
Preto (ak sa prekročí určitá hranica) sa dokonca môže stať aj to, že spoločnosť (v tej podobe ako ju poznáme) skolabuje a jej vývoj sa vráti o celé storočia naspäť.
Aj to sa v minulosti to stalo už opakovane – príkladom môže pád Rímskej ríše a následná dlhá „doba temna“, v dôsledku ktorej bolo v novoveku potrebné znovuobjavovať mnohé z toho, čo bolo známe už v staroveku.
Jednou z kľúčových podmienok, ako efektívne zlepšiť fungovanie štátu, zabrániť nespravodlivosti a rastu extrémizmu a rizika vojen je zabrániť kradnutiu pomocou inflácie. To možno dosiahnuť len tým, že bude úplne znemožnené pridávanie nových peňazí do obehu a že sa z falšovania peňazí (a to aj z „legálneho“ falšovania peňazí štátom a bankami) opäť stane odsúdeniahodný trestný čin.
Dúfať, že súčasné problémy je možné vyriešiť bez odstránenia ich príčiny, je naivné až hlúpe.
Odpovedzte si sami – naozaj ste naivní až hlúpi?
A naozaj budete len nevinnými obeťami extrémizmu a vojen?
Bližšie pozri napríklad:
http://adamsmid.blog.pravda.sk/2015/02/23/preco-povazujem-inflaciu-zvysovanie-mnozstva-nekrytych-penazi-v-obehu-za-kradez-podvod-a-zlocin-proti-ludskosti/